Wieder duftet der Wald.
Les opäť vonia.
Es heben die schwebenden Lerchen
Vznášajúce sa škovránky dvíhajú
mit sich den Himmel empor, der unseren Schultern
so sebou nahor nebo, ktoré našim pleciam
schwer war;
bolo ťažké;
zwar sah man noch durch die Äste den Tag, wie er
síce ešte bolo vidieť cez konáre deň, aký
leer war,-
bol prázdny—
aber nach langen, regnenden Nachmittagen
ale po dlhých, daždivých popoludniach
kommen die goldübersonnten
prichádzajú zlatom preslnené
neueren Stunden,
novšie hodiny,
vor denen flüchtend an fernen Häuserfronten
pred ktorými, unikajúc, na vzdialených fasádach domov
alle die wunden
všetky ranené
Fenster furchtsam mit Flügeln schlagen.
okná bijú svoje okenice v strachu.
Dann wird es still. Sogar der Regen geht leiser
Potom nastane ticho. Dokonca aj dážď ide tichšie
über der Steine ruhig dunkelnden Glanz.
nad pokojne tmavnúcim leskom kameňov.
Alle Geräusche ducken sich ganz
Všetky zvuky sa úplne krčia
in die glänzenden Knospen der Reiser.
do lesklých púčikov vetvičiek.
