L’albero a cui tendevi
Strom, ku ktorému si sa natiahol
La pargoletta mano,
Svojou detskou rúčkou,
Il verde melograno
Zelený granátovník
Da’ bei vermigli fior,
S krásnymi karmínovými kvetmi,
Nel muto orto solingo
V tichej, osamelej záhrade
Rinverdí tutto or ora
Práve sa celý znovu zazelenal
E giugno lo ristora
A jún ho obnovuje
Di luce e di calor.
Svetlom a teplom.
Tu fior de la mia pianta
Ty, kvet mojej rastliny
Percossa e inaridita,
Zasiahnutej a vyschnutej,
Tu de l’inutil vita
Ty, z môjho zbytočného života
Estremo unico fior,
Jediný posledný kvet,
Sei ne la terra fredda,
Si v studenej zemi,
Sei ne la terra negra;
Si v tmavej zemi;
Né il sol piú ti rallegra
Slnko ťa už viac neteší
Né ti risveglia amor.
Ani ťa láska neprebudí.
